Ázia – poučenie z krízového vývoja

Autor: Jozef Rajtar | 18.4.2009 o 19:48 | Karma článku: 7,42 | Prečítané:  1826x

Vzrušenie z prezidentských volieb postupne opadá a naša opozícia sa rozpadá. Aj keď toto boli najväčšie témy posledných dní, nič to nemení na skutočnosti, že ekonomická kríza naďalej postupuje. Spolu s ňou by mala postupovať aj analýza jej príčin a možných riešení.

A to ozajstných riešení. Šrotovné je totižto prázdne politické gesto ako ešte na nejaký čas vyvolať zdanie rozmachu a prosperity na úkor peňažných zásob štátu. Prvou pozitívnou lastovičkou je však európske nie americkej snahe o vytlačenie ďalších, ekonomickým výkonom nekrytých, bankoviek. Lacné peniaze FEDu a ich prehnané množstvo sú jedným z faktorov, prečo je súčasný prepad taký hlboký.

Pokiaľ ide o riešenia, nemusíme len tápať, stačí sa pozrieť napríklad do Ázie, kde bola kríza na konci deväťdesiatych rokov.
Prečo vznikla kríza v Ázii? Ázijské krajiny sa po druhej svetovej vojne začali postupne vzmáhať, najprv Japonsko, Hongkong a Singapur a so skončením Kórejskej vojny v roku 1953 aj Južná Kórea. V tom čase prebiehal aj proces osamostatňovania sa kolónií, na ktorý naviazal v osemdesiatych rokoch postupný prechod od komunizmu ku kapitalizmu v Číne a následne vo Vietname. Takto sa stalo, že rozsiahle, ľudnaté, ale zaostalé krajiny Ázie boli na prahu mohutného rastu a „budovania kapitalizmu" po vzore západu. Ich rast vrcholil práve v deväťdesiatych rokoch, kedy do tohto regiónu mohutne investoval západ. Z investovania sa stal úplný ošiaľ a otvorene sa písalo o Ázii ako o zázračnom trhu, ktorý bude donekonečna rásť. Ázijci sú vo všeobecnosti veľmi usilovní, no také množstvo investícií nedokázali efektívne spracovať ani oni. Vytvorila sa tak obrovská investičná bublina, podobná pyramídovej hre, keď zisky plynuli v čoraz väčšej miere z prísunu ďalších investícii než z reálnej produkcie.
Celý „zázrak" praskol v júli 1997 pádom thajského bahtu a malajského ringidu. V tomto pamätnom roku som študoval v Južnej Kórei a čo sa dialo si pamätám z vlastnej skúsenosti. Začiatkom jesene ešte kórejské denníky písali, že kríza je na postupe, ale Kórey sa nedotkne, lebo ju ochránia jej mamutie konglomeráty (mimochodom, pripomínajú vám tieto vyhlásenia niečo?). Keď som z Kórey v januári 1998 odlietal, bolo v lietadle asi 15% pasažierov - oproti zvyčajne preplnenému lietadlu - a každý pasažier mal tak  pre seba vlastný rad sedadiel na spanie podľa výberu. Kríza sa Kórey naozaj „nedotkla". Ona ju prevalcovala.

Pozrime sa teraz na príklade dvoch najvyspelejších krajín Ázie, Japonska a Kórey, na to, aký bol ďalší vývoj. Treba povedať, že v týchto krajinách bolo minimálne množstvo zahraničného kapitálu, vzhľadom na ich ochranársku politiku a ich problémom bol hlavne pád exportu do iných ázijských krajín. Ich meny však padli rovnako. Následne do hry vstúpil Medzinárodný menový fond - MMF, ktorý situáciu v Ázii riešil sumou 40 miliárd dolárov.

 

Vývoj v Kórei
Kórejčania prijali úver od MMF a a spolu s ním tvrdé podmienky: zaviesť transparentnosť do finančného sektora a porušiť niektoré ochranárske opatrenia, ktoré predtým zabraňovali vstupu zahraničného kapitálu (hlavne do finančných inštitúcií). Ale predovšetkým - zosekať náklady štátu, aby rozpočet nevykazoval deficit, a rázne zvýšiť úrokové sadzby. Týmto sa mala obnoviť dôvera vo financie a menu štátu a oddeliť zdravé firmy a banky od chorých (od tých čo riskovali, t.j. brali/dávali rizikové úvery). MMF ďalej nakázal, že prostriedky, ktoré poskytne, musia byť použité nestranne a nie selektívne pre vybrané odvetvia/firmy.
Výsledok sa dostavil náhle. Kórejská ekonomika spravila doslova V-čko, keď rástla 5% v roku 1997, klesla o -6,7% v nasledujúcom roku, no poskočila o 10,9% v roku 1999!!! Uzdravenie pokračovalo rastom 9,2% v roku 2000 a celkom slušnými prírastkami aj v ďalších rokoch. Bolo to famózne a hodné ázijského tigra!
Všetko má, samozrejme, svoju cenu. Veľa slabších firiem skrachovalo a mnohí z  podnikateľov, ktorí si dovtedy žili na vysokej nohe, si museli začať zvykať na bežný život (zamestnanca napríklad). Krachy však boli spravodlivé, keďže krachlo to, čo malo slabý výkon alebo neúmerne vyrástlo na predošlom optimizme bánk a následnom preúverovaní. Skolaboval napríklad aj konglomerát Daewoo, ktorý expandoval príliš rýchlo a nepremyslene a, ako sa ukázalo neskôr, bol brutálne tunelovaný svojím top manažmentom.
Kórea ako krajina sa však očistila a vykročila na cestu ďalšieho rozvoja, ktorý sa prejavil napríklad v dosiahnutí svetového líderstva v mnohých oblastiach, ako stavba lodí a lodná preprava a LCD a iné elektrotechnické oblasti.

 

Japonská cesta
Príroda sa sama reguluje tak, že dravce očisťujú stádo bylinožravcov od chorých a ranených jedincov. Stádo je potom zdravé (nemá sa od koho nakaziť) a silné ako celok. Ak by sa regulačný mechanizmus umelo potlačil, poškodí to samotné stádo. Presne toto sa udialo v Japonsku.
Japonsko, na rozdiel od Kórey, pchalo peniaze do svojich bánk a firiem, ktoré sa potácali na pokraji zrútenia a udržiavalo tak neefektívne spoločnosti v chode na úkor tých, ktoré boli zdravé a platili dane zo zisku. Toto sa dialo dokonca už prakticky celé deväťdesiate roky. Podpora neschopnosti mala za následok postupné stúpanie nezamestnanosti a dlhodobú stagnáciu ekonomiky. V roku 1997 Japonsko rástlo 1,6%, nasledujúce dva roky klesalo -2,1 a -0,1% a až v roku 2000 sa, vďaka zotaveniu iných ázijských krajín, dostalo na rast o 2,9%. Nasledovné roky to však tiež nebolo nič moc, HDP rástlo o 0,2 a 0,3%. Obetovanie všetkých síl schopných na úkor neschopných tak prinieslo Japonsku dlhodobé balansovanie na okraji ekonomickej priepasti. Japonci za to zaplatili aj tak, že nestačili s dychom v mnohých oblastiach, kde boli dovtedy na čele, a začali ich predbiehať iní, hlavne Kórejčania.

 

Nedávno som nadhodil v debate so svojimi rakúskymi kolegami, že dnešný svet, hlavne USA, kopíruje skôr japonský model, a výsledok tým pádom nemôže byť príliš odlišný - dlhodobá, nikam nevedúca stagnácia. Jeden z nich mi ale na to namietol nečakaným faktom: Celý západ v tej dobe viac-menej prosperoval a Japonsko, ako exportná ekonomika, tak mohla zasypávať diery, spôsobené neschopnými, práve z masívnych exportov životaschopných firiem do rozsiahleho teritória Ameriky a Európy. Amerika je však postavená na importe a takúto možnosť dnes nemá. Navyše kde je v dnešnej dobe priestor na export, keď všetko padá? A to platí pre všetky krajiny!

Fúú...

To by mohlo znamenať, že aj dlhodobá stagnácia japonského typu je ešte príliš optimistická...
Na druhej strane, keby to napriek „japonskému postupu" vyústilo do kórejského prudkého prepadu a následného očistenia a znova-naštartovania sa, pochodili by sme ako Kórea.

Reálnu odpoveď nám však dá až budúcnosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Na náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

DOMOV

Danko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.


Už ste čítali?