Rakúsko - čo je horšie oproti nám?

Autor: Jozef Rajtar | 19.7.2009 o 19:19 | Karma článku: 7,63 | Prečítané:  1812x

Nedávna dovolenka v Rakúsku a následný návrat domov ma donútili premýšľať nad rozdielmi medzi vecami u nás a u nášho suseda. Uvidieť v geograficky tak blízkej krajine toľko rozdielnych čŕt udrie totižto veľmi silno do očí.

Začnem kultúrou jazdy autom. Pri prechode cez (typicky úhľadnú) rakúsku dedinku som podľa miestneho zvyku zastal pred prechodom chodcovi. Oproti idúce auto nezastavilo, malo totiž slovenskú ŠPZ a u nás sa to nenosí. Naopak, často vidieť vodičov predbiehajúcich sa, kto prvý zrazí mamičku s kočíkom, ktorá si dovolila po 10 minútach čakania vyraziť na prechod.
Rakúšania sa snažia jazdiť čo najbezpečnejšie v rámci obce, aby nedošlo k zrazeniu chodca, ktorý niekedy náhle a bez obzretia sa vyrazí aj na cestu bez prechodu. Vynahrádzajú si to na cestách mimo obce, alebo diaľniciach, kde už maximálnu rýchlosť až tak nerešpektujú. V Rakúsku tiež zrušili povinné denné svietenie cez letný čas, keďže zistili, že vodič tak vníma iba svetlé objekty a ignoruje ostatné.

Ďalšia výrazná vec je ochota a milý úsmev ľudí, ktorí poskytujú služby. Je to v Rakúsku samozrejmosť a pôsobia pritom nenútene a prirodzene. Turista má tak dobrý pocit z dovolenky, kde sa nemusí zaoberať ešte aj tým, aby si naklonil nevrlý personál. Bohužiaľ, u nás to ešte stále ani zďaleka nie je samozrejmosť, či už v Tatrách alebo aj v samotnej Bratislave, aj keď od revolúcie sme spravili pokrok. Často je lotéria, na koho človek naďabí a dočkať sa dá ešte aj reakcie typu „Čo chceš?!"
Musím však povedať, že niektoré štátne/mestské orgány sa u nás dosť polepšili a ochota a snaha o pomoc pri vybavovaní žiadostí je u nich očividná. Tiež je niekoľko hotelov v Tatrách, kde je to takmer štandard.

K turistickým zariadeniam v Rakúsku patrí automaticky čistota, udržiavanosť a všade samé muškáty. Väčšinou sú to menšie rodinné penzióny, ktoré sa zameriavajú na poskytnutie rodinnej pohody, služby na osobnej báze a na pravidelných klientov. Vedia, že spokojný klient sa vráti, preto cieľom nie je za každú cenu „trhnúť" teraz čo najviac, ale poskytnúť hodnotu za rozumnú cenu. Všetko je zasadené do rozprávkovej alpskej prírody.
U nás stále vidieť pozostatky reálneho socializmu v podobe zdevastovaných nevkusných budov a dosť krátkodobého rozmýšľania prevádzkovateľov. Takéhoto dedičstva sa len ťažko zbavuje a Rakúšania môžu dodnes ďakovať za to, že Sovieti od nich odtiahli v 1955-tom a nechali ich ako neutrálnu krajinu.

Keď už hovoríme o „trhnutí čo sa dá", pozoruhodné sú ceny v obchodoch. Aj vo vysokohorských mestečkách a dedinkách sa predáva za ceny ako inde. Pre jednoročnú dcéru sme napríklad kupovali detské výživy za polovičnú cenu ako u nás. Cena bola navyše, namiesto vysokohorskej prirážky, kombinovaná s dvoma ďalšími zľavami.
Niečo u nás pri takýchto brutálnych cenových rozdieloch nie je v poriadku a problém nebude zďaleka výška DPH. Pri výrazne nižších platoch na Slovensku by sme mali byť cenovo konkurenčnejší my.

Najväčší rozdiel je však asi v používaní verejných peňazí. To, čo sa vyberie v Rakúsku, aj naozaj vidieť všade naokolo - udržiavané verejné priestranstvá a verejná doprava, sociálne výhody reálne aplikované. Iste, mnohé sociálne výhody sú demotivačné pre väčšie snaženie sa. Pointa je v tom, že keď sa na ne vyberú peniaze, tak sa na ne aj použijú. Nejde len o omieľanie prázdnych fráz o sociálnom štáte a neustále zvyšovanie zaťaženia pracujúcich bez žiadnej poskytnutej protihodnoty.
Ak teda Rakúšan viac zaplatí na dani, vidí za to ďalšie detské ihrisko, alebo konkrétnu výhodu pri strate zamestnania. Ak zaplatí viac Slovák, uvidí výsledok na novej stíhačke, vile alebo luxusnom aute niektorého z vládnych politikov. Z našich daní sa tak najviac tešia výrobcovia stíhačiek a luxusných áut, resp. finančné inštitúcie na Cypre a vo Švajčiarsku, kde ich po „odštátnení" spravujú. Všetko podľa pravidla: viac vyberieš (Smerom od ľudí) - viac môžeš ukradnúť a rozhajdákať.
Tento rozdiel má tendenciu človeka po návrate domov ovaliť.

 

Aha, a čo som teda zažil výrazne horšie na Rakúsku? Zle zorganizovanú prehliadku salzburského hradu, kde sa viacej jalovo čakalo ako pozeralo pamätihodnosti.
No neviem, Rakušáci, zamyslite sa nad sebou, máte čo doháňať :-) !

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Na náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

DOMOV

Danko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.


Už ste čítali?