Ficova spálená zem a Lipšicov návrh

Autor: Jozef Rajtar | 29.9.2009 o 20:25 | Karma článku: 6,34 | Prečítané:  972x

Keď Fico prevzal opraty vládnutia v polovici roka 2006, štát nemohol byť ani v lepšej kondícii. Všeobecné povedomie o Slovensku ako top destinácie pre investorov, prudko stúpajúca ekonomika, poháňaná nabiehaním už začatých investícií, nedávny vstup do EÚ a nalinkovaný vstup do Eurozóny  bol základ, o akom sníva snáď každý politik.

Frázy predstierajúce, že krajina bola plná ľudí s holými zadkami, kruto vykorisťovanými imperialistickými živlami zo západu, a plaziacimi sa pod bremenom chorôb, lebo prístup k lekárom bol znemožnený platením ruinujúcej sumy 20 Sk, boli súčasťou pózy, nad ktorou sa musel doma pred zrkadlom usmievať aj samotný novovymenovaný predseda vlády. Napriek tomu to fungovalo a on bol tak rozbehnutý, že približne rok ešte kritizoval 'vládu' za predstieraný zlý stav nevšimnúc si, že 'vláda' bol on.
Reálna ekonomická situácia umožňovala bezstarostné vládnutie na minimálne 8 rokov plné radovánok, potriasania si rúk so zahraničnými partnermi a kývania fanúšikom z balkóna. Stačilo nekradnúť a plytvať iba mierne a z naakumulovaných prostriedkov sa dal vybudovať rozumne sociálny, alebo dokonca aj (krátkodobo) nerozumne sociálny štát. Dali sa aj vytvoriť rezervy na prípadné prekonanie nečakanej krízy, alebo aspoň nevyčerpať existujúce.
DALO sa takmer všetko, ALE... Vidina stále sa zväčšujúceho koláča prilákala, ako osy na med, roky čakajúcich sponzorov vládnych strán. Táranie o tom, v akom zlom stave je štát, na nich nemali žiaden vplyv a s fantáziami, akými spôsobmi presmerovať toky peňazí zo štátnych účtov do súkromných kešení, nepoznali a nepoznajú obmedzenie.
Keďže vláda je tu v princípe len na 4 roky, začalo sa brať koľko len bolo možné, nevymýšľali sa ani prepracované schémy. V kauze Tipos, sa napríklad peniaze len jednoducho poslali z účtu štátneho rozpočtu na súkromný účet na Cyprus. Však vláda hádam môže narábať so štátnymi peniazmi ako chce, nie?
Navonok sa to hemžilo rečami o všetkom možnom na odlákanie pozornosti, pod povrchom sa dolovalo, čo sa len dalo. Nárast ekonomiky sľuboval zakryť stopy po vyhĺbených tuneloch.

Do toho však prišla kríza. Najprv podceňovaná, potom, naopak, Ficom medializovaná príčina všetkého zlého. Zavŕšilo sa to tvrdením, že túto celosvetovú krízu spôsobil Mikloš s Dzurindom. Tak či onak, kríza dorazila aj k nám. Po chvíli zaváhania z Ficovej strany, prevážili opäť záujmy sponzorov, a kradnúť sa začalo už v priamom prenose - lúpeže typu predražený nový štadión, začali byť bombasticky oznamované na tlačovkách. Veď ktosi (falošne) našepkal, že zároveň sa tak hoja sponzori a zároveň sa tak rozhýbava ekonomika. A štát nemá len to, čo vyberie na daniach, ale si môže aj požičať.

Zväčšujúci sa deficit rozpočtu však odhalil pod povrchom vyhĺbené štôlne, ktorými sa lifrovali prostriedky von odtiaľ, kde mali bezpečne čakať na svoje použitie v prospech občana a na vykrývanie problémov v krízových časoch.
Kríza si u nás vyberá čoraz väčšie obete. Jej vplyvy už pocítili ľudia, ktorí sa ocitli bez práce. Z verejných financií je spálená zem plná prepadnutých sponzorských štôlní, na nej sedia Smeráci a stále, aj keď už trocha mdlo, omieľajú frázy o sociálnom štáte a o tom, že keď sa kradlo, tak to ten zlosyn Slota, s ktorým oni nič nemajú. Ich voliči však už prichádzajú o prácu a niektorí už aj začínajú chápať súvislosť medzi miznutím peňazí a sociálne cítiacimi miliardármi užívajúcimi si v zámorských rajoch. Minimálne ale pociťujú to, že sociálny štát si asi vyložili zle a v praxi je to len mizéria a bieda.

 

Čo s tým? Lipšicov návrh

Neprebudených je ešte stále dosť, ale do volieb ešte vytriezvejú ďalší. Lipšicov návrh je prvá fanfára pre zaspatú parlamentnú opozíciu, aby sa zmobilizovala a prešla od imitácie opozičnej činnosti k reálnej práci sama na sebe. Je otázne, či na to nájde inšpiráciu a energiu - okrem pár osobností.

Lipšicov návrh však obsahoval aj iný pozitívny impulz - pribrať do partie dve ďalšie strany, ktoré na bránu parlamentu klopú, podať im ruku, aby sa do parlamentu dostali, a potiahnuť trocha spolu, aby sa výsledok podaril.
Tento návrh je pekný, ale dve parlamentné strany už avizovali nechuť pomáhať iným. Je to pochopiteľná reakcia a v konečnom dôsledku je to aj dobre. Čo sa týka Mostu, zdá sa, že „Bugyho" tradiční voliči ho „nedodžubú" a do parlamentu ho pošlú napriek počiatočným krokom vedľa.
Sulíkovej Slobode a Solidarite pribúdajú voliči vďaka poctivej práci zdola, kvalitnému programovému základu a energii a sviežosti, od čoho sme si už v našej politike odvykli. V parlamente sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou ocitnú všetky štyri Danielom Lipšicom spomínané strany.

Otázkou ale je, či to bude dosť na prebitie výsledku súčasného trojzáprahu. Aby na to bola reálna šanca, aj dve parlamentné opozičné strany musia spraviť maximum a musia to spraviť úprimne. Je pre nich nevyhnutné očistiť sa od ľudí, ktorí majú taktiež prsty vo všeličom nečistom. Musia si tiež otvorene priznať, čo spravili v minulosti zle a predostrieť, čo pozitívne majú v pláne do budúcnosti.
Akú šancu na to majú nech posúdi každý sám. Ak sa však nespraví stop súčasnému kradnutiu, plytvaniu a demagógii, o päť rokov budeme riešiť, či sme spadli ešte len na úroveň dnešného Maďarska, alebo už Albánska.

 

Diskusiu na túto tému si môžete pozrieť aj v relácii Lampa vo štvrtok 1.10.2009.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Na náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

DOMOV

Danko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.


Už ste čítali?