Bude SaS ako Smer?

Autor: Jozef Rajtar | 7.2.2010 o 14:40 | (upravené 7.2.2010 o 23:23) Karma článku: 18,59 | Prečítané:  12879x

Pred niekoľkými rokmi som bol na stretnutí, ktoré organizovalo Austrálske veľvyslanectvo. Boli na ňom okrem iného študenti MBA z jednej univerzity z Melbourne (v stredných rokoch, spravidla top manažéri a majitelia firiem). Prečo boli na Slovensku? Na záver štúdia si mohli vybrať po jednom mieste z Ameriky, Európy a Ázie. Z nášho kontinentu si vybrali práve Slovensko a to z dôvodu úspešného realizovania reforiem - hlavne daňovej. Vtedy som si povedal - to je sila! Veď pri mojom pobyte v Austrálii sa mi stávalo, že na odpoveď: „Som zo Slovenska" som bežne dostával protiotázky typu „A u vás je ešte vojna?" No títo prišli spomedzi desiatok vyspelých krajín Európy práve na Slovensko, aby sa inšpirovali niečím pokrokovým.

Niečo pred vyše rokom avizoval Richard Sulík, človek spätý s daňovou reformou, vznik novej strany Sloboda a Solidarita (SaS). Hlavnou náplňou strany bolo presadzovanie pravicovo-liberálnych myšlienok a vlajkovou loďou ohlasovaných reforiem tzv. Odvodový bonus.

Dnes sa ozývajú hlasy označujúce SaS za (len) populistov a dokonca za kópiu strany Smer. SaS sa predsa snaží osloviť ľudí jednoduchými témami a robiť politický marketing. Bude teda SaS ako Smer? Čo majú spoločné? A čo má SaS spoločné s inými stranami?

1. Odborné úspechy.
Keď vznikala SaS, jej predseda Richard Sulík mal za sebou vybudovanie úspešnej firmy, daňovú reformu (bez politickej funkcie) a „ľavou zadnou" zvládnutú reštrukturalizáciu dvoch väčších firiem ako krízový manažér. Richard mohol zostať riadiť niektorú z firiem naďalej, alebo zobrať ponuku dať do poriadku niečo ďalšie.

Keď Smer vznikal, jej predseda Róbert Fico mal za sebou „úspechy" typu členstvo v komunistickej strane, povaľovanie sa po štátnom inštitúte, či kompletne prehraté súdne spory keď zastupoval Slovensko. Priamo napísané, na základe jeho životopisu by ho zamestnal málokto.

2. Referendum.
V rozbehnutej petícii SaS na vyhlásenia referenda je 6 jednoduchých otázok. Zložité veci sa referendom riešiť nedajú - nie je na to priestor. Otázky však zodpovedne reprezentujú princípy, ktorými by sa mal štát/štátna správa riadiť.

Posilnenie spravodlivosti:

Koncesionárske poplatky sú nespravodlivé (platí aj ten kto STV nepozerá alebo vôbec TV nemá a bez ohľadu na svoju sociálnu situáciu). Zrušenie imunity poslancov na páchanie priestupkov a zločinov je vec úplne základná pre právny štát. Naopak súčasný stav spôsobuje morálny rozklad („poslanec môže všetko, tak ja sa tiež nebudem zaoberať morálnosťou môjho konania").

Šetrnosť a efektivita:
Zníženie počtu poslancov (aj tak po odbornej stránke prispievajú aj s asistentmi máločím vlastným) a obmedzenie ceny vládnych áut sú opatrenia práve v tejto oblasti. Občania hlasno povedia, že si želajú uplatňovanie týchto princípov vo všeobecnosti.

Sloboda slova a možnosť voľby:
Voľby cez internet uľahčia účasť na voľbách a zrušenie práva pre politikov na ľubovoľnú odpoveď v médiách zase posilní slobodu slova.

Keď robil referendum Smer, chcel proste len zvrhnúť vtedajšiu vládu.

3. Populizmus
Nie je populizmus ako populizmus. Veda je zložitá vec a tak, aby bola aspoň v princípe pochopená verejnosťou, robí sa „popularizácia vedy". Zložité myšlienky sa vysvetľujú dostatočne jednoduchým spôsobom, aby im ľudia rozumeli.
SaS sa snaží podať zložitejšie myšlienky jednoduchšie (ako odvodový bonus), alebo zariadiť jednoduché veci s podstatným významom (referendum), alebo rozprúdiť diskusiu na určitú tému („7 eurové voľby"). Viac či menej, každá takáto forma „populizmu" je pre spoločnosť užitočná, lebo zlepšuje pomery v štáte, resp. šetrí peniaze.

Smer používa populizmus ako jadro svojej činnosti. Nie je podstatné, čo to spôsobí, alebo koľko to stojí (daňových poplatníkov, koho iného), hlavne, že to naženie hlasy. Odškodnenie klientov nebankoviek (nakoniec okašlané), sľubovanie rušenia reforiem (ktoré prospeli štátu), nivočenie 2. piliera (namiesto čestnej snahy o jeho zlepšenie), jednorazové rozdávanie peňazí (namiesto seriózneho riešenia pre dôchodcov) sú všetko veci, ktoré ruinujú Slovensko a zakladajú zlý precedens.

Z iného súdku (vyhoďte si z tohto slova ‚ú') si môžeme spomenúť na dvojnásobné platy. Populistická vec, ktorá možno neuškodila, ale ani ničomu (zo svojho princípu) nepomohla.

4. Sponzori a peniaze
SaS neberie veľkých tajuplných sponzorov a „dary v igelitkách". Peniaze do strany vložili v najväčšej miere hlavní zakladatelia a v menšej ďalší členovia. Každý ďalší, kto chce prispieť, musí spísať zmluvu o sponzorstve a bude zverejnený.
SaS sa snaží propagovať zadarmo na internete, alebo čo najúspornejšie mimo - napríklad billboardami. Berie pritom väčšinou tie, ktoré agentúram zostanú za nízku cenu (potom sa stáva, že niekde je ich veľa za sebou, niekde nič). Po voľbách je vždy zverejnený detailný rozpočet na propagáciu, vrátane zdrojov financovania.

Nuž, na ministerstvách Smeru si roky strádajúci sponzori podávajú kľučky a štát to stojí miliardy. Zákazky vyhrávajú najdrahšie ponuky, respektíve sa ani tendre pre istotu nevypisujú. Je to dôsledok minulosti Smeru, keď sa nepozeralo, a asi sa ani nechcelo, na následky mohutného investovania sponzorov.

5. Moc a jej (potenciálne) zneužitie
Pravicovo-liberálna strana ako SaS nemá zo svojej podstaty potenciál na viac ako 15%, aj to len vo výnimočnom prípade, ako je to teraz v Nemecku. Keby nešlo Sulíkovi o myšlienku a presadenie reforiem, založil by „sociálnu demokraciu". Odvolal by sa na svoju mladosť v Nemecku a nabulikal by ľuďom, že on je ten skutočný sociálny demokrat západného typu a že s ním tu už ozaj bude raj na zemi. Pri tomto by bol potenciál aj na 40%. Keby...

Smer je sociálna demokracia východného typu, kde okrem záujmu sponzorov a lacnej demagógie nehrá nič iné ani veľkú úlohu. Nie že by sa princíp západnej a východnej sociálnej demokracie nejako líšil, ale západný je prepracovanejší a vyzerá uveriteľnejšie aj inteligentnejšiemu voličovi.

6. Spôsob vedenia strany a komunikácia
SaS je založená na komunikácii. Členovia, vrátane predsedníctva, radi a veľa diskutujú - na facebooku, na diskusiách internetových novín, pod blogmi a na podpisových akciách. Všetko sa preberá z rôznych pohľadov. Na programovej konferencii sa živo dávali pripomienky, padali otázky a hovorili výhrady a návrhy.

Smer je strana, kde jeden zavelí a ostatní sklopia hlavy a poslúchajú. Nie je podstatné, či je to Fico, alebo niekto iný. Na kongresoch Smeru sa nešetrí ováciami, každý hlasuje ZA bez pripomienok a nikto sa nič nepýta.

Jednoducho, SaS a Smer sú dve úplne odlišné strany, s úplne inou motiváciou existencie. SaS bola založená s víziou konkrétnych reforiem a s cieľom, aby aj normálni ľudia mali svoje zastúpenie v politike. Týmto sa SaS zároveň odlišuje od ostatných relevantných strán.
Naproti tomu cieľ Smeru je moc za akúkoľvek cenu a peniaze sponzorom akýmkoľvek spôsobom. Jej predseda je posadnutý osobnou mocou, verbálne kryptokomunizmom a prakticky mastením vreciek tých, čo Smer z diaľky kontrolujú.

Po Rišovi Sulíkovi tu už zostal míľnik v podobe daňovej reformy, po ktorom poškuľujú so záujmom a uznaním zo zahraničia. Schválne, čo tu zostane po pôsobení Roberta Fica okrem dlhov, totalitného súdnictva, podvodov a premrhaných príležitostí?
Možno sa sem prídu opäť raz pozrieť z Austrálie. Na to, ako sa dá napredujúca krajina za pár rokov rozkradnúť a zruinovať.
Zabrániť tomu môže každý z nás prebratím sa z pasivity a aktívnou účasťou vo voľbách!

 

Ak Vás článok zaujal, čítajte aj "Prečo vznikla SaS".

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Na náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

DOMOV

Danko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.


Už ste čítali?