Smer s.r.o. alebo sociálne cítiaci veľkopodnikatelia

Autor: Jozef Rajtar | 23.5.2010 o 14:03 | Karma článku: 22,28 | Prečítané:  4828x

Hlavne v poslednom čase vyplávalo na povrch množstvo káuz spojených so stranou Smer. Ešte donedávna sa im darilo udržiavať si pred širšou verejnosťou imidž „keď niekto v našej vláde kradne, tak je to len Slota". Ten sa však úplne zrútil. Korupčných káuz je toľko, že ich už pomaly nestačí vnímať ani človek, ktorý to sleduje každý deň. Najnovšia kauza so sponzorskými zmluvami dokumentuje zakorenenie korupcie v samotnej podstate súčasnej vládnej strany. A opäť v nej figuruje nechvalne známy Fedor Flašík.

Pripomeňme si, čo je Smer zač. Keď sa pred 10-timi rokmi zakladal, jeho spolutvorca Flašík o ňom hovoril, že je marketingový produkt, dokonca povedal, že: „ja som celý Smer vymyslel". Fedor Flašík je človek, ktorý zbohatol v časoch neprehľadnej mečiarovskej privatizácie. „Fakt, že väčšinu lukratívnych zákaziek od HZDS získal Donar (reklamná agentúra F. Flašíka), je neodškriepiteľný. Bol to klientelizmus či lobizmus, nazvime to tak," povedal sám Fedor Flašík v denníku Práca.
Napriek tomu, že Flašík bol relatívne známy človek (robil napríklad kampaň pre HZDS), jeho slová nebrala širšia verejnosť na vedomie a podpora Smeru sa odvíjala od množstva demagógie, ktorú dokázal takto marketingovo vyprodukovať. Je pravda, že v začiatkoch tej demagógie nebolo až toľko a pod hlášky typu „Slovensko nie je právny štát (a treba to napraviť)" by sa zrejme vedel podpísať každý slušný človek.
Zhrnuté, Smer  bol od  začiatku stranou, kde jej predseda určuje témy a charakter strany iba čiastočne. Čo určoval, bolo skôr jej 'zafarbenie'. Ficov príspevok bol v jeho schopnosti prihovoriť sa bežnému človeku jeho štýlom - podať veci presvedčivo a kde treba tam nasimulovať spravodlivý hnev. Ten jeho večný srd napokon ani nemusel byť príliš simulovaný.
Po Flašíkovej mediálnej kampani v roku 2002, ktorá skôr voličov odplašila kvôli svojej prázdnosti bolo jasné, že Flašík v Smere končí kvôli svojej neschopnosti. Strana sa vybrala úplne iným Smerom. Prázdny marketing s holými zadkami a „treťou cestou" bol nahradený sociálnou demagógiou. Marketing bol z pohľadu jeho účinnosti dovedený do dokonalosti. Potenciálni voliči sa, tak ako sa to robí v profesionálnom marketingu na západe, vytypovali a rozčlenili do presných kategórii. Pre každú túto kategóriu sa vybrala verbálna páka, ktorá na ňu najviac zapôsobí. „BMG investori", ktorých bolo takmer 300 tisíc, takto dostali svoj prísľub odškodnenia, dôchodcovia vyššie dôchodky a všetci dokopy „ako je všetko drahé kvôli vtedajšej vláde a ako bude lepšie so Smerom". Svoje spravilo aj ostré odsudzovanie „boháčov", finančných skupín a veľkopodnikateľov. Našli sa aj liberálne témy pre mladých, aby sa oslovili prvovoliči.
Ficova úloha nadobudla už poväčšine len herecký charakter bez vkladu jeho vlastných myšlienok. Výmenou za rôzne materiálne požitky, ako jazdenie na Volve, ktoré nebolo v jeho vlastníctve. Paradoxom je, že bez neho, aj keď tie myšlienky netvoril, by preferencie Smeru boli na nule. Marketéri však vedeli, že ľudia všade vnímajú politiku zjednodušene cez konkrétne osobnosti, pričom Slovensko patrí ku krajinám, kde je toto vnímanie ešte osobitne silné a má vo väčšine obyvateľstva patriarchálny a aj náboženský ráz. Koncepcia „Fico je spasiteľ a Dzurinda diabol" zafungovala (z pohľadu efektivity) výborne. Myslím, že samotní sponzori boli prekvapení, ako demagógia zafungovala a priniesla im ovocie. Avšak na škodu všetkých ostatných a hlavne tých, čo Smer volili. Popri marketingu sa realizovala aj stratégia spájania ľavicových strán - pohltením bezvýznamnej Sociálnej demokracie získal Smer aj členstvo v Strane Európskych Socialistov.
Sponzormi Smeru sa stali poväčšine ľudia s ŠTB-áckym pozadím a nabalení z mečiarovskej privatizácie. Už to neboli takí srandisti ako Flašík, ale ľudia, ktorí idú bezohľadne za svojím s použitím ŠTB-áckych metód.

Vďaka svojej taktike a peniazom sponzorov Smer drvivo vyhral voľby. Nie je to paradox, že skupina veľkopodnikateľov postaví svoju taktiku na odsudzovaní veľkopodnikateľov a je úspešná? Takže ľudia, ktorým sa nepáčia podnikatelia ako takí, si zvolia tých najnečestnejších a najbezohľadnejších z nich aby za nich viedli štát. Následky? Katastrofálne.
Diletantské riadenie štátu (nie je motivácia udržiavať štát v dobrom stave) a mega-kauzy každý týždeň. Aj keď najväčší - miliardový - biznis na úkor štátu (štadión, hrad, mýto, emisie) robia najväčší sponzori, na svoje si prišli aj dávnejšie ohrdnutí Flašíkovci. A to aj nedávnym škandálom s kšeftovaním s pozemkami bratislavského VÚC. Smer je štedrá strana a dá aj za minulé zásluhy pomerne každému, kto pre ňu v minulosti pracoval - veď z verejného majetku krv netečie.

Myslím, že teraz je namieste otázka ako toto všetko napraviť, aby sa naša krajina úplne nebalkanizovala. Jedna z najdôležitejších vecí bude objasniť tým, ktorí ešte Smer neprekukli, čo je táto organizácia vlastne zač.
Sociálne pozlátko pritom definitívne padlo s mýtnou aférou, kde na prostých, dennodennou prácou sa živiacich ľudí, vyceril Smer svoje ostré zuby finančného žraloka.
Ďalšou pomôckou vo vysvetľovaní je minuloročné otvorenie si úst bývalého protežanta Smeru v Banskobystrickom VÚC Milana Murgaša.
Hovoril o tom, že stranu a vzťah so sponzormi neriadi Róbert Fico, ale Ján Richter (Generálny manažér strany a poslanec NRSR), doslova povedal: „Robert je len formálny predseda. Richter ťahá nitky tak, ako to vyhovuje jemu a ľuďom z bývalej SDĽ. V strane vládne strach. Ľudia sa dostali k funkciám a boja sa, že keď sa vzoprú, tak ich vyhodia."
Kauza s rozdelením si štátnych podnikov a poslaneckých miest sponzormi Smeru vychádza tiež od spoluzakladateľa tejto strany a priamo poodkrýva skutočnú podstatu a fungovanie „sociálne cítiacich veľkopodnikateľov" v Smere s.r.o.

Fico je tá tvár, ten avatar, ktorým sa ešte dokáže Smer prihovárať svojim voličom ako bájny Čarodejník z krajiny OZ. Keď sa ju podarí pred ich voličmi strhnúť, uvidia namiesto žiarivej projekcie holú realitu - zbojnícku bandu, ktorá si nožmi rozrezáva zvyšky koristi a na nich zvysoka kašle. Pseudosociálne reči sú len marketingovo generované a fakt je taký, že po tejto organizovanej skupine tu zostane len kopa dlhov, komplet zničená morálka a temná budúcnosť pre naše deti.

Je na každom z nás, aby sa pričinil o opak. Treba vysvetľovať a hlavne - ísť voliť. Kto si trúfne, nech sa aj osobne angažuje - priamo podieľaním sa na zmene vstupom do politiky. Bude v nej treba typ ľudí, akí bojovali s Al Caponem.


Ak vás článok zaujal čítajte aj:

Bude SaS ako Smer?

Moje ďalšie blogy

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Galkova kauza odpočúvania trvá roky, súdy ju nechcú riešiť

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.


Už ste čítali?