SaS – strana na jedno použitie ako ANO?

Autor: Jozef Rajtar | 3.6.2010 o 22:40 | (upravené 4.6.2010 o 0:30) Karma článku: 8,59 | Prečítané:  2194x

Píše sa september roku 1998. Je niečo pred voľbami. Ľudia chodia pred budovou prvej úspešnej súkromnej TV. Na ich tvárach vidieť rozhorčenie, hnev a túžbu osobne sa o niečo zasadiť. Pred dav prichádzajú opoziční politici. Dzurinda, Bugár, Fico, Saktor. Hovoria o útoku vlády na slobodné médiá, o totalite moci, ktorá sa rozhodla ovládnuť televíziu, aby si ju podriadila.

Zachráňme Markízu! To bolo heslo, ktoré strhlo ľudí. Hlavne tých, ktorí mali po krk vtedajšej vládnej garnitúry. Akcia im dala príležitosť vybúriť si svoj hnev. Keď je v človeku nakopená frustrácia, emócie často prevládajú nad rozumom. Stačí zapáliť rozbušku.
Manipulátori to vedia. A vedia to využiť vo svoj prospech. Na pozadí sa odohrával súboj dvoch kohútov o ovládnutie televízie Markíza. Jeden z nich bol šikovnejší a televíziu mal vtedy vo svojich rukách. Bol to Pavol Rusko. Spor nakoniec vyhral a situáciu využil zapojením rozhorčených ľudí aj na politický úspech a koniec vlády Vladimíra Mečiara.
Jeho následná politická kariéra bola strmá, ale končiaca tvrdým dopadom na zem a stratou akejkoľvek verejnej podpory.

Dnes niektorí prirovnávajú stranu Sloboda a Solidarita (SaS) práve k Ruskovej neskoršej strane ANO, prípadne predošlej strane SOP. Podobnosť dedukujú z liberálnej orientácie, z faktu, že SaS oslovila časť bývalých voličov ANO a z toho, že aj Richard Sulík, aj Rusko išli do politiky z podnikateľského prostredia.
Porovnajme tieto parametre pri SOP a ANO na jednej strane a SaS na druhej.


Minulosť zakladateľov strán

1. Obdobie komunizmu
Pavol Rusko začínal za komunizmu ako zamestnanec STV a zároveň zväzácky predák - na príhovor svojho otca.
Pozrime sa, čo o tom napísal Ľubo Gregor - spoluzakladateľ TV Markíza v knihe „Za kulisou Markízy":
...A tu sa začal sen Paľka Ruska o politickej kariére. Rôznymi intrigami začal vytesňovať nielen zväzákov, ale aj členov straníckeho výboru. Zašlo to až tak ďaleko, že zaútočil aj na predsedu straníckeho výboru. Zatúžil stať sa nielen prvým zväzákom, ale aj prvým komunistom v STV.

Richard Sulík dospieval v Nemecku, kde jeho rodičia emigrovali v roku 1980. Emigráciou bol postoj jeho rodiny ku komunizmu/socializmu úplne jasný. Tento postoj sa odráža aj na súčasných stanovách strany SaS - nebrať za členov (bývalých) komunistov a ŠTB-ákov.
Richarda si v časoch nášho komunizmu vybrala za pilota Lufthansa, jedna z najprestížnejších leteckých spoločností na svete. Pilot je povolanie, ktoré si vyžaduje pevnú psychiku, rozvahu a inteligenciu. Intrigami a vymýšľaním sa v tomto povolaní nedá dosiahnuť nič.


2. Po revolúcii
Z Pavla Ruska sa stal zo zväzáka revolucionár, aspoň symbolicky. Z STV ho vyhodili, robil potom všeličo, hlavne okolo televíznych programov. Markíza mala byť pôvodne fabrika na výrobu pančúch. Neskôr z toho spravil názov televízie - z komerčného hľadiska prvej úspešnej. Bolo to však za cenu neseriózneho jednania s partnermi a nedodržiavania zmlúv. Rusko dlhodobo vytesňoval právoplatnú majiteľku 50%-ného podielu, ktorá zabezpečovala financie na začiatku projektu. Spolumajiteľka nakoniec svoj podiel predala, čo následne spolu s inou nedodržanou zmluvou vyústilo do boja o Markízu. Rusko ale vyhral spor vďaka politickej podpore.

Richard Sulík sa na Slovensko vrátil po revolúcii a v roku 1991 založil firmu Fax & Copy (Teraz FaxCopy). Postupne a  systematicky budoval firmu. Keď sa jeho podnikanie dlhodobo stabilizovalo, začal premýšľať o inom svojom uplatnení. FaxCopy postupne prenechal svojím spoločníkom a nakoniec predal aj svoj podiel. Venoval sa odvtedy hlavne konceptu novej reformy - odvodového bonusu.
Keďže ho zaujímala makroekonomika a dane, vyštudoval ako „starý cap" EUBA. Bol zhrozený komplikovaným daňovým systémom a profesorom povedal: „Ja vám tento daňový systém celý zmením." A tak aj následne spravil. V priebehu jedného roka ako poradca ministra Mikloša so svojím tímom komplet zmenil daňové zákony a uviedol rovnú daň. Následne sa miesta poradcu vzdal.


Politická orientácia a charakter zakladateľov strán
Opäť budem citovať charakteristiku Pavla Ruska z knihy „Za kulisou Markízy":
Vyrástol v prostredí tvrdej komunistickej žurnalistickej mašinérie a istého princípu, ku ktorému sa stále hlási. Je ľavičiar, ktorý o sebe nemôže tvrdiť, že je liberálny. Pridal sa ku koalícii, aby trošku opeknel. V skutočnosti je pohrobkom komunizmu a snaží sa z hrobky komunizmu vyjsť von. Vyrástol v ľavicovo orientovanom prostredí, preto nemá rád pravicové strany.
Ľavicové prostredie mu vyhovuje. Je nekomplikované, pozná len čierne a biele, možno ho ľahko pochopiť. Človek takéhoto charakteru, agresívny, neúprimný, klamár, nečestný, ktorý nedrží slovo, si tam vždy nájde svoj priestor. Ľavicové prostredie je pre týchto ľudí ako stvorené.

Ešte dodám, že Rusko pôvodne plánoval ovládnuť SDSS - t.j. sociálnu demokraciu. To sa zamietlo zrejme z personálnych dôvodov a následne sa vytvorila SOP okolo Rudolfa Schustera.

Richard Sulík je presvedčený pravicový liberál. Koncepcia Odvodového bonusu, ktorú pripravil, ráta so základnou solidaritou, ale jej podstata je v zjednodušení , sprehľadnení a odbyrokratizovaní celého daňového a odvodového systému. Richard a ľudia, čo sa k nemu pridali, obhajujú liberálne princípy aj tam, kde to nie je populárne - v oblasti osobných slobôd.
Čo sa týka charakteru, Richardovi je často vyčítané, že hovorí to, čo si myslí. A že na to  ľudia nie sú od politikov zvyknutí. Ja osobne som rád, že je to človek, ktorý možno aj ostrejšie, ale na rovinu povie do očí svoj, aj kritický, názor. Keby to bol slizký had, ktorý má sladké reči a myslí si a spraví niečo iné než hovorí, tak by som sa k SaS nikdy nepridal. Ľudí sa snaží motivovať a inšpirovať, nie dirigovať.


Členovia
V SOP a ANO boli „celebrity", či už známe mediálne tváre, alebo televíziou novo vytvorené. Vo vedení neboli odborníci, akých štát potrebuje na svoje fungovanie. O konkrétnom programe a riešeniach sa nehovorilo, podstatné bolo mať mediálne známe tváre.
Keď sa pozrieme na minulosť členov, hneď predseda SOP bol bývalý predseda komunistického parlamentu, po zmene režimu veľký katolík (tzv. komulík: komunista-katolík).

SaS má veľmi prísne kritériá na členov. Základom je, že nesmú byť (ex) ŠTB-áci, komunisti, musia mať čistý register trestov a nesmú byť závislí na štátnych zákazkách. Na kandidátke nenájdete žiadne pochybné „celebrity" (ako sa dnes nazývajú megazlodeji a luxusné prostitútky), žiadnych spevákov, hercov, TV hlásateľky a podobne. Dôraz je kladený na odbornosť.
Napríklad, podpredseda SaS, Jozef Mihál, je odborníkom na dane a odvody, t.j. detailne pozná chrbtovú kosť štátu, jej slabiny a zmeny, ktorými prechádza.


Ideová opodstatnenosť
Prezentácia ANO ako liberálnej strany bola čisto o neobsadenosti tejto časti politického spektra. Liberáli nemali zastúpenie v politike a ANO im takúto ponuku dalo. Aspoň navonok.
Vo vnútri boli SOP a ANO strany bez ideí a cieľov pre krajinu.

Vzniku SaS predchádzala myšlienka. Myšlienka spraviť zo Slovenska krajinu s jednoduchým a prehľadným daňovo-odvodovým systémom. Tento systém je totižto kostra, na ktorú je naviazaný zvyšok tela štátu. Ak je kostra pevná, štát má dobré základy na svoje fungovanie. Spolu s touto reformou je samozrejme potrebné zabezpečiť ďalšie oblasti fungovania štátu, čo sa krok za krokom v SaS budovalo. Liberalizmus nie je len prázdna nálepka, ale v SaS sú presvedčení liberáli.


Médiá a okolnosti vzniku strán
Akcia „záchrana Markízy" sa použila ako bombastický odpichový bod, ktorý zapôsobil na ľudí a upriamil pozornosť na jednak vtedajšiu opozíciu a následne na SOP.
SOP vznikala tak, že sa obtelefonovávali mediálne „celebrity", či zoberú miesto na kandidátke. Respektíve sa prostredníctvom televízie z neznámych ľudí „celebrity" vytvárali. Protagonistov SOP bolo možno vidieť takmer vo všetkých reláciách Markízy, vrátane najpozeranejších TV novín. Podobne to bolo aj s ANO, tu boli použití niektorí bývalí poslanci SOP zmixovaní s vtedajšími moderátorkami, TV hlásateľkami a komentátormi tejto televízie. Všetko bolo založené na audio-vizuálnom médiu.

SaS sa na začiatku dostávala do povedomia verejnosti veľmi skromne - písaním blogov a zbieraním podpisov na petíciu na ulici. Pomohla veľká čítanosť Richardových článkov, vzhľadom na povedomie o realizácii daňovej reformy a zrozumiteľný spôsob písania.
Aktivity na Internete boli tým kľúčovým elementom, ktorý zabezpečil základ priaznivcov podobného zmýšľania. Oslovovanie ľudí na ulici bola drina, ale ja som mal z toho vždy dobrý pocit. Ľudia ocenili, že sa môžu takpovediac dotknúť ľudí z SaS, vrátane vedenia.
Do médií sme sa nie a nie dostať. Mysleli sme, že budú mať o nás záujem, keď sme sa takmer dostali do Europarlamentu, keď sme mali 100 000, 150 000, 300 000 podpisov na referendum. Ale prakticky nebolo takmer nič. Až prvý prieskum volebných preferencií s výsledkom nad 5% priniesol medializáciu. A tá odvtedy pokračovala až dodnes, vďaka sviežosti a neokukanosti myšlienok a ľudí v SaS. Často aj negatívne myslené články o SaS v konečnom dôsledku pomáhajú. So svojimi priaznivcami komunikuje SaS pravidelne a priamo na Facebooku, kde má SaS skupina už niekoľko 10 000 členov.

Záver
Pavol Rusko vytvoril, ovládal a cez televíziu mohutne podporoval stranu SOP. Všetko zlé je na niečo dobré a akcia „Zachráňme Markízu" a vytvorenie SOP pomohli vytvoriť lepšiu vládu. Ako však SOPka vybuchla, tak aj vyhasla. Bola to strana bez obsahu a orientácie, či už vo vnútri alebo dokonca navonok. Bola to strana vytvorená masmédiom ako prázdny prostriedok moci a výťah pre pár ľudí na čo najvyššie miesta. A tak aj dopadla.

Rusko popritom zistil, že z pozadia sa mu vymykala kontrola z rúk a rozhodol sa ísť do politiky priamo. Oproti SOP tentoraz navonok aj s politickou orientáciou. Liberálna aréna bola neobsadená a priam sa ponúkala. Bývalý vedúci SZM nezaváhal a preliezol týmto 'oknom príležitosti'. Aj keď neúprimne, predsa len oslovil a dal na Slovensku dokopy aj časť liberálne orientovaných ľudí. A opäť uspel. Prišla najúspešnejšia vláda v novodobých dejinách Slovenska. No jeho strana ANO sa na konci rozpadla, keďže opäť - vo vnútri bola úplne prázdna.

Ak by aj SaS bola stranou na jedno použitie a toto „jedno použitie" by poslúžilo na koniec "grécko-maďarského" smerovania nášho štátu, tak by to stálo za to aj tak. Urobte si názor sami, ale podľa mňa má SaS všetky predpoklady stať sa dlhodobým hráčom. Ustáli sa tým u nás politická scéna. Socialisti budú mať imitáciu sociálnej demokracie - Smer, konzervatívna pravica KDH, stredovo orientovaní voliči SDKÚ (možno sa v budúcnosti opäť zlúčia ako v Nemecku CDU/CSU) a pravicoví liberáli SaS. Pripomeniem, že v Nemecku v súčasnosti vládnu práve CDU/CSU a liberáli. A takáto konštelácia je podľa mňa rozumnou cestou aj pre Slovensko.


Ak vás článok zaujal čítajte aj:

Smer s.r.o. alebo sociálne cítiaci veľkopodnikatelia

Bude SaS ako Smer?

Moje ďalšie blogy

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Zomrel Štefan Nosáľ, zakladateľ a dlhoročný vedúci Lúčnice

Národný umelec sa zomrel vo veku 90 rokov.

KULTÚRA

Folklór bol preňho živým organizmom. Nosáľ mal jedinečný talent

Mal veľmi jasnú víziu toho, čo chce urobiť.

PLUS

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral.


Už ste čítali?